MAREC - MESIAC KNIHY
„Nemilovať knihu, znamená nemilovať múdrosť
a nemilovať múdrosť, znamená stávať sa hlupákom.“
J. A. Komenský
Prečo si Mesiac knihy pripomíname práve v marci?
Pripomíname si ho od roku 1955. Podľa jednej verzie sa stal mesiacom knihy z komerčných dôvodov. Zvolili si to sami kníhkupci, lebo práve na jar bola malá návštevnosť v obchodoch. Keď siahneme do histórie, tento mesiac sa viaže k nášmu národnému buditeľovi Matejovi Hrebendovi, ktorý šíril osvetu, vzdelanosť pretože nadovšetko miloval knihy.
Matej Hrebenda (* 10. marec 1796 – † 16. marec 1880) bol slovenský národný buditeľ a ľudový spisovateľ. Hrebenda ako kníhkupec rozširoval slovenské a české knihy. Matej Hrebenda sa narodil na Rimavskej Píle a jeho otec Samuel bol notárom. Jeho matka sa volala Alžbeta. Na jar 1806 zomrela a Matej sa stal polosirotou. Od narodenia mal zrakovú chybu. Veľmi rád čítal, no v noci čítať nemohol. Nevidel. Preto keď nevidel, počúval. Chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu čítali. Do smrti im bol vďačný. Prechodil množstvo dedín. V roku 1814 napísal prvé verše. Rok 1825 bol pre Mateja veľmi šťastný. Oženil sa so Zuzanou Gabaj, dcérou krokavských pastierov. Žil s ňou 6 a pol roka. Rozhodol sa preto, že začne zhromažďovať knihy. Z Krokavy sa vrátil do Hačavy. Rok po svadbe mu prišiel na svet syn, Šimon Matej. Neskôr sa mu narodila dcéra Juliana. Jeho žena zomrela v roku 1831. Príčinou jej smrti bola cholera. Ostal vdovcom. O rok a pol sa znova oženil. Zobral si za ženu Annu Choljavu. Obaja boli postihnutí a žobráci. Matej bol slepý a Anna chromá na nohy. Boli však šťastní, spokojní. Nechýbalo im absolútne nič. V marci, roku 1880, nás opustil navždy. Zapísal sa najmä ako rozširovateľ slovenských a českých kníh. Knihy rozširoval po celom Slovensku. Prechodil však aj Prahu, Viedeň, Pešť, či Dolnú zem. Na cestách zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením či roztrhaním. Zachránil mnoho kníh. Takto sa pričinil o vybudovanie knižníc. Okrem kníh zbieral aj ľudové piesne či rozprávky. Tak ako to robili Ján Kollár a Pavol Dobšinský. Všetky tieto dokumenty zapisoval Hrebendov pomocník. Sprevádzal ho od roku 1842. Zhromaždil 58 kníh. Tie mu však zhoreli v krokavskom ohni, no začal odznova. V rimavskom kroji, na chrbte batôžtek kníh a palica. Chodil nielen po rodnom kraji, ale aj po rôznych stoliciach. Nebol len na slovenskom území. Bol aj v dolnozemských osadách. Literárnej tvorbe sa venoval už od svojich 14 rokov. Vtedy sa zaoberal veršami. Neskôr začal písať rôzne príležitostné či gratulačné verše. Dodnes sú uložené jeho rukopisy v Matici slovenskej. Sú tam uložené aj jeho literárne prvotiny, básne, piesne, listy, vinše i testament. Celý testament napísal vo svojom Vlastnom životopise. Ten je prameň pre poznanie kultúrnych a spoločenských pomerov v 19. storočí. Magazín aneb Sbírka veršů Matejě Hrebendy Hačavaského (rukopis Knížečka veršovních vinšů, Zborník slovenských národných piesní, prísloví, porekadiel, hádok, her, obyčají a povier).
V roku 1980 (sté výročie jeho smrti) ho vyhlásili za jubilanta UNESCO. V Rimavskej Sobote od roku 1991 funguje knižnica, Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote V Levoči funguje jedna špeciálna knižnica s právnou subjektivitou. Knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 1999 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze. Jej názov je Hrebendova kapsa.
Riaditeľstvo ZŠ s MŠ Oravská Polhora 130 oznamuje rodičom, že od 06.03.2017 prebieha zápis detí do MŠ.
