„Knihy sú najtichším a najstálejším priateľom, najprístupnejším a najmúdrejším poradcom a najtrpezlivejším učiteľom.” (Charles William Eliot)
Mesiac marec máme už od školských čias v pamäti zapísaný ako mesiac knihy. Tento prívlastok už asi nevnímame tak intenzívne ako kedysi, keď bolo oveľa menej možností vzdelávania a získavania informácií ako dnes, no napriek tomu má literatúra zaiste v bežnom i živote žiakov základných škôl svoje stále miesto.
Dnes čítanie považujeme za základnú znalosť a pre mnohých z nás je tiež veľkou zábavou, no nebolo tomu vždy tak. V 18. storočí mnohí ľudia pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Venovali sa mu iba vzdelanci a bohatí ľudia, ktorí boli oveľa gramotnejší a mohli si knihy dovoliť. Prvý jarný mesiac bol vyhlásený ako mesiac knihy v roku 1955 na počesť významného slovenského buditeľa Mateja Hrebendu.
Matej Hrebenda bol ľudový spisovateľ a šíriteľ slovenskej a českej knihy. Narodil sa aj zomrel v marci. Počas svojho života sa venoval zbieraniu kníh a čítanie mal rád aj napriek tomu, že celý život trpel silnou poruchou zraku. Na svojich cestách zachraňoval výtlačky pred pálením či vyhodením. Martin Hrebenda okrem kníh zbieral aj ľudové piesne či rozprávky a prispel k vybudovaniu viacerých knižníc. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej.
Tak ako v celej Európe aj u nás slúžili prvé knihy na šírenie náboženského myslenia. V priebehu niekoľkých storočí sa stali symbolom vzdelania a kultúry.
Časom menili svoj tvar aj obsah. Postupne sa stávali dostupnejšími a vďaka národným obroditeľom, akým bol aj Hrebenda, stúpal záujem o čítanie medzi širokou verejnosťou.
Žiaľ, čím ďalej tým viac mladí ľudia zanedbávajú beletriu a radšej využívajú internet, alebo sa neprítomne pozerajú na televíznu obrazovku. Podľa môjho názoru je to krok dozadu, lebo nastáva nenávratné vzďaľovanie od kníh a absolútne zameriavanie pozornosti na bezhodnotné programy a vysielania. Následkom je postupné znižovanie inteligencie a skreslený obraz skutočnosti.
„Nie tí milujú knihy, ktorí ich nedotknuté schovávajú v skriniach, ale tí, ktorí ich majú ustavične v rukách.“ (Erazmus Rotterdamský)
